ATIKA – kolekcia MAXI – skorá odroda koreňového petržlenu so stredne vysokou, tmavo zelenou vňaťou, ktorá sa vyznačuje vyššou odolnosťou voči múčnatke . Korene sú robustné, dlhé, trojuholníkového tvaru. Vzhľadom na rýchlosť rastu koreňov je možné zbierať na priamy konzum skôr ako ostatné odrody a je teda odporúčaná aj na zber na zväzok.
Korene petržlenu obsahujú vitamíny A, B, C, E a množstvo minerálnych prvkov, ako je draslík, fosfor, horčík, sodík, vápnik a železo. Silice podporujú činnosť obličiek, znižujú krvný tlak a zlepšujú funkciu celého tráviaceho traktu. Kyselina listová, obsiahnutá v nadzemných častiach rastliny, podporuje správnu tvorbu tkanív a delenie buniek.
Petroselinum crispum (Miller) Nyman ex AWHill convar. Radicosum (Alef.) Danert / Petržlen koreňová
Petržlen je zeleninou II. trate. Najlepšie sa jej darí v dostatočne hlboko spracovanej, vlhkej a ľahšej pôde bohatej na živiny. Kamenité pôdy nie sú na pestovanie vhodné, koreň sa vplyvom prekážok v nich rozvetví a nemá správny tvar. Pokiaľ záhon na jeseň obohatíte zeleným hnojením , bude petržlen absolútne spokojná. Priame hnojenie čerstvým organickým hnojom jej nerobí dobre. Darí sa jej na slnečnom či polotienistom stanovisku.
Kvôli zvýšenému riziku chorôb a škodcov petržlen neodporúčame vysádzať na záhony po koreňovej zelenine. Vhodnou predplodinou sú napríklad strukoviny, zemiaky, plodová zelenina alebo hlúboviny.
Petržlen sa vysieva priamo do záhona, ako si to ich kolovitý koreň žiada. Vhodný čas na vysievanie je marec až apríl, riadky by mali byť od seba vzdialené 30 až 40 cm. Semienka klíčia pomerne dlho, niekedy to trvá až päť týždňov. Príčinou sú kumaríny obsiahnuté v semenách. Tieto prírodné látky, uvoľnené do pôdy, bránia klíčeniu iných druhov, vrátane burín, čo určite oceníte aj Vy. Rastlina si tým zaisťuje životný priestor pre rast a vývoj. Kumaríny sa postupne zo semien odbúravajú a sú príčinou pomalšieho klíčenia. Počas klíčenia a vzchádzania je veľmi dôležité dbať na pravidelnú a primeranú zálievku. Semienka petržlenu sú citlivé na priebežné zásobenie vlahou najmä v priebehu vzchádzania a pri zaschnutí alebo pri vytvorení pôdneho škrupiny často veľmi zle vzchádza.
TIP: Osivo petržlenu klíči veľmi dlho a môže to trvať aj mesiac, kým vykukne nad zem. Preto môžete do riadkov súčasne s petržlenom vysiať pár semienok šalátov alebo reďkoviek , ktoré vyklíčia zhruba za 7 - 10 dní, ako značkovacie plodiny.
Po vzídení vyjednoťte rastliny tak, aby medzi nimi zostal priestor 5 až 7 cm. Väčšinou platí, že čím dlhšie nechávate koreň na záhone, tým viac miesta potrebuje. Na vypestovanie kvalitných koreňov Vám tiež odporúčame pestovanie na hrúbkoch, podobným spôsobom, ako by ste kopčili zemiaky. Len by mali byť s rovnou hornou časťou, široké zhruba 50 až 60 centimetrov, aby sa sem zmestil dvojriadok semien. Hrobky si vyformujte vopred, minimálne dva až tri týždne pred výsevom, aby pôda dostatočne zľahla a obnovila sa jej prirodzená štruktúra. Týmto spôsobom pestovania získate výstavné rovné a nevetvící sa korene, ktoré sa vám navyše budú jednoducho žať. A tiež mávajú lepšiu chuť.
Na zálievku je koreňový petržlen náročný hlavne v období, keď semená klíčia. Vysievajte ich preto čo najskôr na jar, aby mala dostatok zimnej vlahy. Nerovnomerne rozvrhnutá doba zálievky má bohužiaľ za následok zaschnutie klíčiacich semien. Po vzídení semien rastlinkám stále zaisťujte dostatok vlahy.
Pôda pre petržlen musí byť veľmi dobre a hlboko spracovaná a trvalo súmerne vlhká. Má byť v starej sile, ale nesmie byť vyhnojená priamo hnojom. V zle spracovanej alebo prehnojenej pôde koreň petržlenu tzv. mrcasatí, čo znamená, že korene sú rozvetvené, tenké a krivé. Na čerstvo vyhnojenom pozemku síce korene mohutne rastú, ich pletivá ale nevyzrievajú a také korene sú rýchlo napádané chorobami a škodcami a sú nevhodné na uskladnenie. Na prihnojenie záhonu pre petržlen môžete na jeseň použiť zelené hnojenie alebo nadrobno pokosenú trávu zmiešanú s lístím a ostatným záhradným odpadom. Cez zimu sa zelené hnojenie rozloží a na jar bude záhon bezpečne vyhnojený a pripravený na pestovanie petržlenu. Pre lepšiu úrodu je možné počas sezóny prihnojovať Agro NPKhnojivom s nižším obsahom dusíka. Skôr sa, ale odporúča živiny počas pestovania už nedopĺňať.
Vlhké a teplé počasie prispieva k vzniku septoriovej škvrnitosti listov, spôsobenej hubami Septoria petroselini. Oveľa horšia situácia ale nastáva, ak sa na rastlinách objavia múčnatky petržlenu. Túto zákernú chorobu pôsobí huba Erysiphe heraclei a obrana je jediná - napadnutý porast sa musí čo najrýchlejšie spáliť alebo zakopať hlboko do zeme.
Najväčšie škody na petržlene pôsobí vrtuľa zelerová, jej larvy škodia tým, že v listoch vyhrýzajú chodbičky. Postihnuté listy následne zasychajú a odumierajú. Proti vrtuli môžete použiť prípravok Spin Tor . Medzi ďalších škodcov na listoch petržlenu patrí voška mrkvová a roztočca chmeľová. Proti voškam a roztočcom aplikujte už pri prvom výskyte ekologický prípravok Rock Effect – nielenže prítomných škodcov zahubí, ale ošetrené rastliny ďalším škodcom nebudú ani chutiť. Korene petržlenu bývajú občas napádané háďatkami. Jedná sa o drobné hlísty, ktoré svojou činnosťou spôsobujú deformácie a vetvenia koreňov. Boj proti nim je však veľmi jednoduchý, okolo zeleninových záhonov vysajte afrikány (rod Tagetes) , ktoré háďatká odpudzujú.
Môže sa stať, že na vňaťach petržlenu objavíte veľkú zelenú húsenicu s čiernymi pruhmi a žltými bodkami. Túto húsenicu prosím nehubte, je to totiž húsenica veľmi krásneho motýľa - swallowtailka feniklového.
Koreňový petržlen zberáme od júla do októbra. Po vyrytí koreňov z pôdy ich riadne očistite a uložte na suché a chladné miesto. Dobre sa skladuje v pivnici v debne s pieskom. V dobrých podmienkach nie je problém, aby korene vydržali uskladnené celú zimu až do jari bez poškodenia. Korene je tiež vhodné zamraziť. Vňať koreňového petržlenu je možné uchovať sušením alebo zamraziť v ľadových kockách.
TIP: Čerstvú vňať môžete žať po celú zimu, pokiaľ zasadíte malý koreň do kvetináča. Na okennom parapete budú listy pravidelne dorastať.
